V zdravom tele zdravý duch. Už ste to niekde počuli, všakže? Trochu to upravme. V zdravom tele, svieža myseľ. A keďže myseľ tvorí, tak možno povedať, že v zdravom tele prebýva aj kreatívna myseľ.
Pekne to znie. Ale platí to tak? Naozaj viac pohybu môže zvýšiť vašu schopnosť tvoriť?
Predstavte si, že áno. A stačí ak budete častejšie chodiť na obyčajnú prechádzku. Túto aktivitu, na ktorú spisovatelia aj mnohí géniovia nedali dopustiť, potvrdila aj veda.
Géniovia, ktorým prechádzky pomáhali tvoriť
Denná prechádzka bola pre Sorena Kierkegaarda tak inšpiratívna, že často utekal späť za svoj stôl, a ešte s klobúkom na hlave si zapisoval svoje myšlienky. Charles Dickens chodieval na 3-4 hodinové prechádzky každé popoludnie a svoje dojmy odzrkadlil pri písaní svojich veľkolepých diel.
Takisto Beethoven chodieval na dlhšie potulky so zápisníkom a ceruzkou v ruke, keby ho zasiahla inšpirácia. Čajkovský sa sám vyjadril, že väčšina jeho nápadov vznikla počas jeho každodenných prechádzok. A Nietzsche vyhlásil: „Všetky veľké myšlienky prichádzajú počas chôdze.“
Ale to bolo kedysi. Dnes to už predsa nikto nerobí, lebo chodiť na prechádzky nie je v móde. Vedľa. Silu chodenia poznajú a využívajú aj súčasní géniovia.
Predtým, ako Walter Isaacson napísal biografiu o Stevovi Jobsovi, potreboval zozbierať potrebné informácie. Myslíte si, že sa so Stevom Jobsom vysedával? Ten trval na tom, aby ich prvé stretnutie a rozhovor prebehol pri chodení. Walter Isaacson sa k tomu potom vyjadril: „Zdalo sa mi to trochu zvláštne. Vtedy som ešte netušil, že ísť na dlhé prechádzky bol jeho uprednostňovaný spôsob vedenia dôležitých rozhovorov.“
Marka Zuckerberga preslávili jeho chodiace pohovory, na ktorých zobral na prechádzku vybraných kandidátov cez zalesnenú oblasť Palo Alta. Spoluzakladateľ Twitteru a zakladateľ startupu Square, Jack Dorsey, povedal, že preňho je najlepším spôsobom relaxácie prechádzka.
Ak sa na to pozrieme z pohľadu bežných ľudí, dostaneme nelichotivé zistenia. Len v Amerike podľa prieskumov ľudia strávia sedením v priemere neuveriteľných 9,3 hodín denne. Čo je viac ako 7,7 hodín priemerného spánku.
Dá sa predpokladať, že na Slovensku to nie je o nič lepšie, keďže pracovná náplň mnohých ľudí je v sede za stolom a počítačom, a k tomu môžete pripočítať sedenie doma, v aute, v mhdčke, v kaviarňach…
Možno sa zdá, že o nič nejde. Ale okrem kreativity, ako už čoskoro zistíte, prichádzate aj o svoje zdravie.
Šokujúce dôsledky nadmerného sedenia
Doktor James Levine, autor knihy Get Up! Why Your Chair Is Killing You and What You Can Do About It, skúmal dlhé roky vplyv sedenia na naše zdravie. Neverili by ste, čo všetko sa deje s naším telom na molekulárnej úrovni len pri postavení sa po dlhšom vysedávaní.
Jeho výskumy ukázali, že sa naraz spustí sled niekoľkých procesov už v priebehu 90 sekúnd od postavenia. Aktivuje sa vám svalová sústava a bunky, ktoré spracuvávajú cukor v krvi, triacylglyceroly (tuky v tkanivách) a cholesterol.
Keďže vďaka tomu dostávate energiu do tela a neukladá sa vám, znižuje sa vám riziko cukrovky a nadváhy. Akonáhle dlhšie nič nerobíte a len sedíte, šlofíka si dajú aj tieto procesy.
Krv prúdi pomalšie a svaly spaľujú menej tuku, ktorý potom upcháva srdce. Výskum v časopise Journal of the American College of Cardiology preukázal, že ženy, ktoré sedia denne 10 a viac hodín majú významne väčšiu pravdepodobnosť vzniku srdcového ochorenia ako ženy, ktoré sedia menej ako 5 hodín.
A to je len malý zoznam toho, akú paseku dokáže nadmerné sedenie urobiť so zdravím. Viac detailov nájdete tu.
Negatívne účinky sedenia dokonca berú vážne aj v NASA. Vo vesmíre nemôžu nechať zdravie astronautov na náhodu. Aby kvôli sedavej polohe nemali problémy s bolesťou chrbta, doktorka Joan Vernikos im vytvorila metódu, ako im predísť. V jednoduchosti je krása a stačí v pravidelných intervaloch prerušiť sedenie a na chvíľu sa postaviť.
Okej, takže už viete, že by ste sa mali postaviť a zamávať nadmernému sedeniu na zadku. Ako to ale súvisí s kreativitou a ako ju niečo tak primitívne ako chôdza dokáže zvýšiť?
Výskum hovorí jasne. Dajte svojím myšlienkam nohy a budú kreatívnejšie
Vďaka tomu, že chôdza je pre nás prirodzená ako dýchanie, nemusíme jej venovať pozornosť. Preto sa pri nej naša myseľ dokáže upokojiť a voľne sa potulovať hore dolu po svojich rôznych zákutiach. Výskum z roku 2006 dokázal, že práve takýto stav nám pomáha pri zložitých problémoch prichádzať s lepšími riešeniami, ako vedomé zvažovanie.
Svoju teóriu nazvali zvažovanie bez pozornosti, ktorá funguje na princípe, že lepšie rozhodnutia prichádzajú vtedy, ak nebudete problému neustále venovať svoju vedomú pozornosť.
A len 8 rokov na to prišiel aj priamy dôkaz prepojenia prechádzky s kreativitou. Dovtedy väčšina experimentov skúmala len pozitívny vplyv cvičenia na zdravie, kognitívne schopnosti a funkcie mozgu.
Až Marily Oppezzo a Daniel Schwartz zo Stanfordovej univerzity publikovali sériu 4 experimentov, ktoré dokázali to, čo veľkí umelci a myslitelia celý čas tušili.
V experimentoch požiadali 167 dobrovoľníkov z radu vysokoškolských študentov, aby splnili úlohy, ktorými psychológovia bežne merajú kreatívne schopnosti. Účastníkov potom rozdelili do rôznych skupín s rôznymi podmienkami.
buď chodili vo vnútri na bežiacom páse
alebo sedeli vo vnútri
alebo chodili vonku
alebo sedeli na vozíku, zatiaľ čo ich tlačili
Aby toho nebolo málo otestovali aj rôzne kombinácie ako napríklad 2 série sedenia po sebe alebo chôdzu nasledovanú sedením.
Tri experimenty merali divergentné myslenie, čo je schopnosť vymyslieť viacero riešení a alternatív na jeden problém. Účastníci experimentu dostali rôzne predmety ako napríklad gombík či obruč, a mali vymyslieť za 4 minúty čo najviac možných využití. Čiže napríklad obruč by mohla byť prsteň.
Tu sú niektoré z výsledkov. Chodiaci študenti vymysleli oproti sediacim v priemere o 4-6 viac využití a v priemere mali chodiaci študenti o 60% lepšie výsledky.
Štvrtý Experiment hodnotil kreatívne myslenie na základe schopnosti vymyslieť analógiu k pripraveným frázam vykradnutý trezor, liahnutie z vajíčka a prasknutie žiarovky.
Tak napríklad vykradnutý trezor znamená, že vám vzali niečo vzácne, čo bolo pod ochranou. Preto by vám odpoveď prázdna peňaženka veľmi nepomohla, lebo tú môžete mať prázdnu, aj keď vás nikto neokradol. Ale odpoveď vykrádači hrobiek vyplienili pyramídu by vám už kreatívne body dala, pretože hroby bývajú chránené nástrahami a takisto chránia čosi vzácne.
Z tých, čo chodili, až 95% vymyslelo aspoň jednu veľmi kvalitnú analógiu. Pri sediacich to bola len polovica.
Ale záleží aj na tom, kam chodíte na prechádzky
V štúdií, ktorú viedol Marc Bernman z Univesity of Sourh Carolina, študenti prechádzajúci sa po arboréte, mali v pamäťových testoch lepšie výsledky ako študenti, ktorí kráčali po ulici.
Príroda a pokojné priestory nepôsobia na myseľ stresujúco a nevynucujú si jej pozornosť. Naopak, na ulici plnej áut, musia byť ľudia stále v stredu, aby sa im nič nestalo a do niekoho nevrazili.
Pridajte k tomu ešte reklamné billboardy a blikajúce svetlá. Hotový recept na rýchlejšie preťaženie mentálnych zdrojov, ktoré by inak mohli využiť na voľné blúdenie mysľou bez rozptyľovania.
Neznamená to, že máte smolu, ak bývate v meste. Iba si potrebujete nájsť trasu, kde na vás nečíhajú veci, ktoré si budú pýtať na každom rohu vašu pozornosť. Nájsť ju je, prirodzene, v prírode. No ak dobre pohľadáte, nejaké zákutie isto nájdete aj vo svojom meste.
Ale príroda má lepšie účinky. Slovami Jasona Silvu, jedného z najkreatívnejších YouTuberov, ktorý svojimi videami rozširuje ľuďom ich kreatívne obzory:
„Môžem mať všetky svoje poznámky, myšlienky a nápady, ale potom sa idem prejsť. Idem do lesa, do Sea Ranch v Kalifornii, na pobrežie Big Sur, idem do nejakého parku. Prechádzka a odpojenie sa od všetkého, čo rozptyľuje, dostane vašu myseľ do stavu bdelého snenia. Keď ste v tomto móde, začnete myslieť viac laterálne a spájate toto s tamtým, a to a toto a začnete mať momenty inšpirácie.“
Odporúčané čítanie: Laterálne myslenie: praktická stratégia na oslobodenie tvorivosti
Prečo ľudia viac nechodia na prechádzky, keď je to také primitívne ľahké?
Na začiatok môžeme zvaliť vinu na lenivosť. Predstavovať vám ju asi nemusím, lebo ju veľmi dobre poznáte. Možno sa s ňou vidíte každý deň. A prečo nás tak často premôže?
Žijeme v asi v najlepšej dobe v histórií ľudstva. Nikdy neboli toľké možnosti cestovania, vzdelania, práce… Všetko je takmer po ruke. Ale to zároveň vytvorilo svet, v ktorom lenivosť praská vo švíkoch.
V minulosti ste museli ísť do knižnice cez pol mesta a študovať. Dnes niekoľkými pohybmi prstov po klávesnici máte informácie priamo pred sebou. Ak hľadáte v mobile, máte ich priamo na dlani naservírované ako na zlatom podnose. Žiadna ťažká práca.
Chceme všetko a hneď teraz. Neprekvapilo by ma, keby sme sa dopracovali až k takej absurdnosti, že budeme už teraz chcieť veci, ktoré ešte len chcieť budeme zajtra, o týždeň, či o mesiac.
No vypestujte si lenivosť v jednej oblasti a čo sa stane? Ľahko prejde do ďalšej. A potom ďalšej. A áno, ešte ďalšej. Až sa postupne prederie k chôdzi. Najmä ak sa nadmerné uľahčovanie si vecí stane vašim životným krédom.
Načo by deti šli do školy peši, hoci ju majú kúsok od domu? Veď rodičia ich tam odvezú cestou do roboty. Načo by niekto chodil dvanásť minút peši do roboty, keď tam je autom za tri. A tak by sa dalo ďalej pokračovať.
Druhým je vyučovací systém. Ak nemáte prestávku, tak sa z lavice ani nepohnete. Sedíte 6×45 minút 5 dní v týždni a celá predstava učenia spočíva v tom, že pri učení že pri ňom musíte sedieť bez pohnutia na zadku.
Ani nemusím citovať nejakú múdru štúdiu (ale budem), a aj tak sami na sebe viete, že aktívne zapájanie sa a pohyb je účinnejšia metóda výučby, ako pasívne napĺňanie detskej mysle zbytočnými informáciami.
Tretím je evolúcia. Sme doslova nastavení na to, aby sme robili čo najmenej. Naši predchodcovia musel svoju energiu kvôli nedostatku jedla venovať len tým aktivitám, ktoré im umožňovali prežiť. V prípade nebezpečenstva amygdala v mozgu prevezme kontrolu a presúva energiu do svalov, aby sme boli pripravení utiecť alebo bojovať s hrozbou.
Okrem toho, neboli chladničky, obchody s oblečením, autá ani lieky, takže sa myslelo len krátkodobo a na to, čo okamžite uspokojilo ľudské potreby.
Dnes už vďaka technologickému pokroku s takýmito hrozbami zápasiť nemusíme. Lenže stavba a funkcie mozgu sa za posledné tisícročia nezmenili. Takže sa nezmenila ani jeho funkcia, ktorá diktuje vynakladať energiu len na to, čo je práve najdôležitejšie alebo najlákavejšie. Nečudo, že pri pohodlných možnostiach dopravy je chodenie tou najmenej lákavou.
5 pokročilých tipov ako rozvíjať svoju kreativitu chodením
Prvú vec už viete. Ísť sa prejsť kamkoľvek, kde budete odpútaný od všetkého, čo by vám rozptyľovalo myseľ. Ideálne krásna príroda. No okrem toho môžete urobiť ešte čosi iné.
Nechoďte sami
Pri zmysluplných rozhovoroch často objavíte pohľad, ktorý by vám na um neprišiel. Ak ste príliš dlho ponorený do svojich myšlienok alebo problému, môže vám hroziť funkčná fixovanosť. Je to jedna z chýb v myslení, pri ktorej sa neviete odpútať od zaužívaného spôsobu myslenia, a preto sťažuje objavenie riešenia. Ako povedal Eisntein: „Problém nevyriešite rovnakým myslením, ktoré ho vytvorilo.“
Predstavte si, že by ste mali zabuchnúť klinec do steny, aby ste si tam mohli zavesiť nástenku. Ak by ste nemali po ruke kladivo, pravdepodobne by ste ho šli hľadať a pokračovali v tom aj keby ste dlhšie žiadne nenašli. Pritom by ste pokojne mohli použiť francúzsky kľúč, ktorý by účel splnil rovnako dobre.
A ako sa z funkčnej fixovanosti oslobodiť najľahšie? Prejdite sa s niekým. Čo človek, to iné vzdelanie, skúsenosti a pohľad na svet. Má to len jednu nevýhodu. Nechoďte s hocikým.
Ideálne s niekým, kto vám vie otvoriť myseľ. Ten je na túto úlohu najlepší. Je to jeden z ôsmych typov priateľov, ktorý vám vie ukázať nový pohľad a perspektívy. Vďaka rozsiahlym znalostiam vás buď dokáže naviesť správnym smerom, alebo prepojí váš problém so svojimi skúsenosťami a múdrosťou.
Ak máte takýchto ľudí viac, budete sa iba čudovať, prečo ste spoločné brainstormingy nerobili skôr.
Ak už idete sami…
Choďte na miesta, kde budete úplne sami. Prečo? Aby ste sa mohli začať rozprávať sami so sebou. Že nie ste blázon? Možno by ste mali byť. Podľa výskumu rozprávanie sa so sebou samým zlepšuje schopnosť myslieť.
Ľuďom v jednom experimente ukázali 20 obrázkov všemožných predmetov, v ktorých mali nájsť banán. Polovica ľudí si predtým mala opakovať, že hľadajú banán, druhá mala ostať ticho. Výskumníci zistili, že prvá skupina dokázala nájsť banán medzi obrázkami rýchlejšie o 50-100 milisekúnd.
Keď budete úplne sami, nebudete mať toľko zábran rozprávať sa sami so sebou. Budete môcť blbnúť a dať svojim myšlienkam voľnosť, ktorú tak veľmi pri tvorení potrebujú. Medzi ľuďmi by vám v tom bránili spoločenské zábrany a obavy z toho, že by na vás všetci pozerali s divným výrazom v tvári.
Vytvorte si z miesta svoje kreatívne útočisko
Stalo sa vám už niekedy, že ste sa zobudili zo sna, a keď ste ešte ležali, boli ste plný dojmov, ale keď ste sa pohli alebo vstali, zrazu ste si naňho nemohli spomenúť? To preto, lebo sa vám sen zafixoval s polohou, v ktorej ste spali. Mozog si takto spája nielen sny, ale aj pocity a ľudí. Takto máte prepojené aj spomienky a zážitky na dobrého priateľa. Stačí keď ho zbadáte, a je vám oveľa lepšie.
Funguje to na princípe podmieneného reflexu, ktorý objavil ruský psychológ Ivan Pavlov. Zistil, že keď pravidelne zvonil na zvonček, keď psy slintali pri jedle, neskôr vedel sliny vyvolať len samotným zvonením. Vôbec k tomu nepotreboval mäso. Psy si spojili zvonenie s jedlom a automaticky začali slintať.
To isté môžete využiť aj vy. Pýtate sa ako? Pravidelne choďte na jedno miesto. Nezáleží na tom, kde to bude. Ak si časom vybudujete dostatočne silnú asociáciu, nápady budú mať tendenciu spustiť sa samé. Nie vždy to pôjde ako lavína, ale takýto chodiaci návyk zvýši vaše šance na získanie skutočne dobrých nápadov.
Nenechajte si myšlienky ujsť pomedzi prsty
Pamätáte si na začiatku Kierkegaarda, ako rýchlo bežal domov, aby si stihol zapísať svoje nápady? Alebo ako Čajkovský nosil zápisník s ceruzkou?
To preto, lebo ako rýchlo myšlienky prídu, tak rýchlo odídu. Pamäť je v tomto veľmi nespoľahlivá, pretože si naraz dokáže zapamätať 7 plus mínus 2 veci. Ak vám budú myšlienky prúdiť jedna za druhou, ten zápisník by ste mali mať po ruke. Čím viac budete čakať, tým ľahšie na to potom zabudnete. A akým spôsobom myšlienky zachytiť? Jedna možnosť je už spomínaný zápisník. Ďalšia diktafón alebo užitočné aplikácie v mobile na zapisovanie poznámok ako napríklad Evernote alebo OneNote
Nie je dôležité, v akom poradí si ich zapíšete. Organizovanie v tejto fáze nie je dôležité.
Keď už ste dochodili a ste plný inšpirácie, čo ďalej?
Až teraz je organizovanie dôležité. Akonáhle máte myšlienky na papieri (v aplikácií) nasleduje ich hodnotenie a triedenie. Povedzme si to rovno. Veľa vecí, ktoré vymyslíte, bude balast a nebude stáť za to. Nikto nedokáže produkovať len kvalitu. Nikto. Linus Pauling, držiteľ dvoch Nobelových cien tvrdil, že najlepší spôsob, ako mať dobré nápady, je mať veľa nápadov.
A triedenie by malo byť takisto prioritou, pretože hľadať niečo v neorganizovaných poznámkach a zápisníkoch je ako hľadať ihlu v kope sena. Ku každej oblasti, v ktorej tvoríte, si vytvorte samostatný blok alebo priečinok v aplikácii, do ktorého potom len skopírujte čokoľvek budete pokladať za relevantné z vášho zápisníka, kde si len zapisujete svoj prúd myšlienok.