Používate brainstorming správne? Veda zistila, aký postup v praxi funguje najlepšie

Brainstorming

Je to jedna z najznámejších a najpoužívanejších techník kreativity. O čom je reč? Jasné, že je reč o metóde zvanej brainstorming.

Je pokladaný takmer za nevyhnutnosť vo väčších firmách, ktorých úspech závisí na nápadoch. Lenže v praxi často smeruje k priemerným nápadom, namiesto skvelým. Aspoň ak ho používate v pôvodnej forme, ktorú dlho učilo mnoho školení a odborníkov.

Dlhé roky sa brainstorming bral ako svätý grál kreativity. Lenže veda sa rozhodla túto techniku preskúmať a otestovať, či je v praxi naozaj taká účinná.

A výsledok je naozaj prekvapivý.

Ak využívate brainstorming, je to jeden z najhorších spôsobov, ako v ľuďoch rozvíjať kreativitu a dostať z nich tie najlepšie nápady. 

Aj preto ho najinovatívnejšie firmy už nepoužívajú. Aspoň nie v jeho pôvodnej verzií.

Bonus: Nechcete mrhať svojím potenciálom? Stiahnite si 5 pokročilých techník brainstormingu, s ktorými nebudete len strieľať náhodné nápady, ale dostanete fakt skvelé a využiteľné.

Kým sa však dostaneme k detailom, tak najprv…

Krátka história brainstormingu

Siaha až do roku 1948, kedy o nej prvýkrát napísal Alex F. Osborn v knihe. Your creative power, ktorá sa stala okamžitým bestsellerom. Okrem rôznych užitočných návrhov ako napríklad nosiť si so sebou vždy zápisník, pretože nikdy neviete, kedy vám niečo napadne, kniha predstavila aj základné pravidlá brainstormingu.

Obzvlášť najviac ospevované pravidlo – žiadna kritika ani negatívna spätná väzba nie je dovolená. Ak by sa ľudia báli, že ich nápady by boli na smiech ostatným, celý proces by zlyhal.

Podľa neho „kreativita je príliš jemná kvetina, ktorá pri chvále kvitne, ale pri zastrašení zvädne už v zárodku. Zabudnite na kvalitu, cieľte na kvantitu odpovedí. Keď proces dokončíte, váš hárok papiera môže byť plný smiešnych nezmyslov, až budete znechutený. To nevadí. Iba uvoľňujete svoju nespútanú predstavivosť – oslobodzujete svoju myseľ.“

A tak sa potlačenie kritiky stalo priam posvätným pravidlom bez toho, aby sa nad tým niekto hlbšie zamyslel a porovnal s inými spôsobmi brainstormovania.

Podstatným pravidlom sa stalo presvedčenie, že keď sa ľudia boja povedať nesprávne veci, tak nič nepovedia. Pre nekreatívnych ľudí je to veľmi povzbudivé, keďže táto technika kreatívneho myslenia podporuje len pozitívne zmýšľanie.

Dáva to aj celkom zmysel. V bežnom živote sa ľudia často boja presadiť práve kvôli strachu z posmechu. Preto by aj táto technika mala fungovať. Ako sa však hovorí papier znesie veľa. Aj neoverené tvrdenia.

Okrem zákazu kritiky ste sa ešte mali riadiť ďalším pravidlami. Tie najdôležitejšie sú:

  • Predkladajte aj absurdné nápady
  • Využívať nápady iných
  • Všetci účastníci sú si rovní
  • Vymyslite toho viac, z toho vyberiete najlepší návrh

Problémom je, že takto brainstorming v praxi úplne nefunguje.

Síce je pravda, že kvantita nakoniec vedie ku kvalite. Je toho dôkazom držiteľ 2 nobelových cien, Linus Pauling, ktorý povedal: “Najlepší spôsob, ako prísť so skvelým nápadom, je mať veľa nápadov.”

Lenže zo bol vysoko vzdelaný človek. Ak zoberiete niekoľkých vysoko inteligentných, vzdelaných ľudí so schopnosťou kreatívne myslieť, toto platí perfektne.

Ale zoberte priemerných ľudí, ktorí celé dni vysedávajú na Facebooku a ich vzdelanie je každodenná dávka bulváru a realityshow. Tí by toho veľa nevymysleli ani po 10 brainstormingoch.

Brainstorming je viac o tom, že využíva schopnosti skúsených ľudí s aspoň nejakou znalosťou problému. Nie o tom, že tam zavoláte kohokoľvek a v záplave nápadov tam snáď bude niečo použiteľné.

Najväčším problémom je však samotný zákaz kritiky.

Myslíte, že najinovatívnejšie spoločnosti, ako napríklad Pixar, využívajú takýto brainstorming? Prepáčte, že vám rúcam predstavy, ale sklamem vás. A neskôr uvidíte, aký konkrétne používajú.

Výskum jasne preukázal, že tento postup nieje ani zďaleka taký účinný, ako keď využijete kritiku vo svoj prospech.

Psychologička Charlan Nemethová v štúdii z roku 2003 zistila, že účinnosť brainstormingu sa dá zvýšiť, ak budete robiť presný opak hlavného pravidla. To znamená, že nemáte potlačiť svoje kritické myslenie, ale využiť ho.

Trom skupinám zadali rovnakú úlohu. Jedna nedostala žiadne inštrukcie. Druhej dali inštrukcie klasického brainstormingu. Tretej povedali, že majú používať brainstorming, ale s tým rozdielom, že majú diskutovať o riešeniach a používať kritické myslenie.

Zistilo sa, že skupina bez inštrukcií bola o trochu horšia ako tá používajúca klasický brainstorming. Debatná skupina bola zo všetkých najúspešnejšia. Vymyslela o pätinu viac nápadov, dokonca vymyslela lepšie a zároveň viac použiteľné nápady ako ostatné dve skupiny.

Niet sa čo diviť, že ľudia nevedia tvoriť, keď sa riadia nesprávnymi informáciami alebo používajú nefunkčné nástroje. Podľa mňa keby dnešné rady počuli skutoční géniovia, tak by ich krvnému tlaku v momente odbíjalo na infarkt a vykotilo by ich zo stoličiek.

Chcete viac dôkazov?

Najväčší guru manažmentu 20. storočia, Peter Drucker, vo svojej knihe Efektívny vedúci v 7 kapitole o efektívnom rozhodovaní jasne píše, že efektívne rozhodovanie nepochádza, ako tvrdí mnoho kníh o rozhodovaní, zo všeobecnej zhody. Správne rozhodnutia vyrastajú z konfliktu rozdielnych názorov a z dôkladného zvažovania konkurenčných alternatív.“

Ešte stále nie ste celkom presvedčený? Pozrite sa, aký postup využíva na brainstorming Pixar.

Brainstorming v Pixare

Nemo, Toy Story, Autá, V hlave, Wall E… to je len niekoľko z filmov od Pixaru, ktoré si získali srdcia miliónov ľudí po celom svete. Myslíte, že boli vytvorené v skupinách, kde vymýšľali akékoľvek šialené nápady?

Mohlo by sa tak zdať, pri ich výstredných pracoviskách a usmievajúcim sa zamestnancom hrajúcim sa stolný futbal alebo ping pong. Ťažko si pri pohľade na ich areál predstaviť, že by tie skvelé nápady pramenili z konfliktu a kritiky. Avšak presne odtiaľ pramenia.

Pre mnohých animátorov v Pixare je konflikt a debatovanie ich rannou rutinou. Možno je to najšťastnejšie miesto na prácu, ale pri týchto debatách to má ďaleko od voľného vymýšľania strelených nápadov. Animátori, režiséri a počítačoví inžinieri začínajú niektoré dni v malých miestnostiach mimo hlavného pracoviska, kde sa tímy stretávajú, aby zhodnotili svoju prácu z predchádzajúceho dňa.

Ako sa môžete dočítať v Harvard Business Review: „Vynakladáme spoločné úsilie, aby kritizovanie bolo bezpečné, a to tým, že každý môže poslať emailom poznámky kreatívnym lídrom, ktoré podrobne opisujú, čo sa im páčilo a nepáčilo s vysvetlením prečo.“

Ľudia na týchto stretnutiach vôbec nemusia krotiť svoju kritiku. Môžu vzniesť námietku na čokoľvek. Nič nenechajú nepreskúmané. Žiadny detail nie je príliš nepodstatný, aby sa mu nevenovala pozornosť. Ktokoľvek sa môže vyjadriť k čomukoľvek. Od načasovania hudby, cez výber hudby a zvukových efektov po samotné efekty vo filme.

Okrem týchto pravidelných stretnutí sa tiež stretávajú štvrťročne, aby opäť posúdili svoju prácu.

Ed Catmull, šéf Pixaru, v rozhovore povedal: „Prezentujú film ostatným filmárom a rozoberú ho kúsok po kúsku.“

Pri 25 snímkoch za sekundu to je dlhá a namáhavá práca, ale vďaka tomu dokážu znovu a znovu vytvoriť kvalitné a úspešné filmy. Nie je to o vymýšľaní a vyberaní najlepšieho nápadu. Je to kritika a vylepšovanie, ktoré vedú ku kvalite.

Keď všetci súhlasia, veľa inovatívneho a nevšedného myslenia neuvidíte, pretože ľudia nevyužívajú svoje myslenie naplno. Ak vymýšľate len nápady, ktoré sa ostatným zapáčia, ľudia v skupine málokedy vymyslia niečo pozoruhodné a kreatívne. Ale keď tím hľadá to najlepšie možné riešenie bez ohľadu na to, či sa zapáči všetkým, je oveľa viac pravdepodobné, že bude nielen inovatívne, ale aj užitočné.

Avšak kritika len pre kritiku tiež nie je úplná výhra. Musí to byť správny druh kritiky.

Pamätáte si ešte na citát z Harvard Business Review?

Vynakladáme spoločné úsilie, aby kritizovanie bolo bezpečné, a to tým, že každý môže poslať emailom poznámky kreatívnym lídrom, ktoré podrobne opisujú, čo sa im páčilo a nepáčilo s vysvetlením prečo.”

Ľudia musia mať pocit, že nebudú posudzovaní oni, ale nápady. Je potrebné vytvoriť kultúru, v ktorej sa hľadá víťazný nápad, ktorý je produktom spoločného úsilia. Nie nápad, ktorý vyhral vďaka zhodeniu alebo zdiskreditovania iného nápadu či jeho tvorcu.

Kritika môže mať dve podoby. Osobnú a intelektuálnu.

Pri osobnom konflikte sa útoční na druhého, namiesto toho, aby sa poukázalo na slabé miesta nápadu. Berú sa do úvahy osobné preferencie. Vznikajú tak osobné konflikty, túžba po moci a snaha ovládnuť situáciu. Nápady sa v tomto prípade nezlepšujú, ale zosmiešňujú.

Pri intelektuálnom konflikte sa útočí na myšlienku, prípadne argument. Nie je to o osobnom spore, ale o tom, ktoré riešenie je najlepšie, prípadne o tom, ako vylepšiť riešenia, ktoré sú zatiaľ dostupné. Máte otvorenú myseľ novým návrhom, ale zároveň ich hodnotíte a zisťujete, či a kde majú slabé miesta, aby ste ich mohli vylepšiť. Ak je stredobodom pozornosti nájsť najlepšie a užitočné riešenie, konflikt je v tomto prípade účinnejší.

Problémom nie je kritika ako taká. Problémom je osobná kritika, alebo ak ľudia začnú aj intelektuálnu kritiku brať osobne.

Rex Jung, profesor neurochirurgie na Univerzite v Novom Mexicu v Albuquerque, v jednom zo svojich rozhovor o kreativite povedal:

Brainstorming je najhoršia vec, akú môžete urobiť… Ak dáte ľudí do miestnosti, takmer vždy sa budú chcieť spoločensky prispôsobiť, takže vám napadnú nejaké myšlienky, ale nebudete tak kreatívny ako by ste mohli, lebo sa snažíte vyhovieť ostatným a nie posunúť hranice.“ Nakoniec debatu o brainstormovaní ukončil tak, že kľúčom je byť „konštruktívne záporný.“

Takže ak sa vám niečo pri brainstormingu nepozdáva, povedzte to. Ale nie s úmyslom automaticky útočiť alebo zavrhnúť nápad, ale s úmyslom zistiť, či sa to dá vylepšiť, aby to fungovalo a čo sa pre to musí urobiť.

Pracovné skupiny, ktoré sa naučia chodiť po tejto tenkej hranici, dokážu vymyslieť fakt skvelé a užitočné nápady prinášajúce hmatateľné výsledky.

To ale nie je všetko.

Ďalší mýtus o branstormingu, ktorý by ste mali poznať

Okrem kritického myslenia sa má nechať mysleniu voľný priebeh. No je to naozaj tak?

Kreatívny proces je vnímaný ako nespútané generovanie nápadov. Ľudia sa domnievajú, že vo firmách pracujú ľudia s neobmedzenými zdrojmi, ktorí tvoria budúcnosť ako uznajú za vhodné alebo že umelci majú chvíle, kedy sa do nich nápady voľne hrnú jeden za druhým. Prevláda názor, že kreativita potrebuje úplnú voľnosť.

Nie je to však nič iné ako mýtus o tom, že kreativitu by ste nemali obmedzovať. Mnoho usilujúcich sa umelcov tomu verí a snažia sa nájsť spôsob, ako ju „neobmedzovať“ (ktovie vlastne čo to znamená).

Dúfajú, že keby si vedeli oslobodiť svoju myseľ, keby mali čas aj zdroje, tak by ich práca bola geniálna a uznávaná.

Problém však je, že neexistuje reálny argument na podporu tvrdenia, že obmedzenia ubíjajú kreativitu. V skutočnosti ju podporujú, ako potvrdzuje výskum.

Veľa najproduktívnejších a kreatívnych ľudí dobre pozná pocit, keď začínajú z ničoho. Je to ubíjajúce, lebo sa od ničoho nemáte odraziť.

Preto všetci kreatívci potrebujú odniekadiaľ začať a práve obmedzenia alebo pevné štruktúry ako napríklad sonet pre básnikov alebo mýtická štruktúra príbehu, pomocou ktorej bol vytvorený film Star Wars, Matrix alebo Harry Potter.

Aby nápady boli kreatívne, nemôžu byť len iné. Musia byť aj užitočné. A v realite nikdy nie je nič bez obmedzení. Ak by ste boli malá firma, ktorá si ale nemôže dovoliť míňať značné finančné prostriedky na zvýšenie spokojnosti zamestnancov, museli by ste vymýšľať nápady, ktoré majú reálne ohraničenie.

Skutočne inovatívny nápad nie je taký, že si vymyslíte čokoľvek, ale potom ho nemôžete v realite použiť. Skutočne inovatívny nápad je taký, ktorý zapadne do existujúcej štruktúry.

Teresa Amabile, jedna z popredných výskumníčok na kreativitu, hovorí, že„mnoho ľudí zamrzne, keď uvidia prázdny papier. Ale keď im ho dáte so zvláštne nakreslenou čiarou, často z toho vytvoria niečo pekne zaujímavé.” Podľa jej výskumu niektoré obmedzenia podporujú kreativitu.

Nie nadarmo sa hovorí, že rozbeh je najťažšia časť, ale keď už sa to rozbehne, ide to samo. A s prázdnym papierom bude rozbeh veľmi ťažký.

Ako Dr. Seuss napísal pomocou obmedzení jednu z najpredávanejších detských kníh v histórii

V roku 1960 urobili dvaja ľudia stávku. Bolo to len o 50 dolárov, ale pozitívny dopad tejto stávky pocítili milióny ľudí. Prvým bol Bennett Cerf, zakladateľ vydavateľstva Random House. Druhým je Theo Geisel, známy pod svojim umeleckým menom Dr. Seuss.

Cerf vyzval Dr. Seussa, že nedokáže napísať zábavnú detskú knihu s využitím len 50 rôznych slov.

Dr. Seuss sa toho chopil a vznikla z toho kniha Green eggs and ham, ktorá sa od svojho vydania v roku 1960 predala viac ako 200 miliónov krát. V roku 2001 už bola štvrtou najpredávanejšou anglicky napísanou knihou na svete.

Možno náhoda alebo ich súhra. Tak by sa zdalo nepozornému oku. Ale je za tým oveľa viac. Svoju úlohu zohrali obmedzenia v podobne 50 možných slov.

Podobnú stratégiu zvoli Dr. Seuss aj pri písaní knihy The cat in the hat, na ktorú využil len slová, ktoré patria do slovnej zásoby prvákov.

Ako by mal brainstorming vyzerať v praxi?

Už viete, že brainstorming v pôvodnej verzii nie je ten najlepší nápad. Tak čo potom vyskúšať, aby to fungovalo?

Inšpirujte sa Pixarom. Vytvorte prostredie, v ktorom sa môžu nápady kritizovať. Ale nie spôsobom tento nápad je nanič. Ale spôsobom, kedy aj nefungujúce a nerealizovateľné nápady budete brať ako odrazový mostík k ďalším. Ak niečo nemôže fungovať, nezavrhujte nápad, ale premýšľajte o tom, čo tomu chýba, aby to mohlo fungovať.

A po druhé, brainstorming by mal začať ešte pred samotným brainstormingom. Čo tým mám na mysli?

Keith Sawyer, psychológ na Washingtonskej univerzite, zosumarizoval výskum nasledovne: „Desaťročia výskumov preukázali, že na brainstormingoch sa vymyslí oveľa menej nápadov, ako keď rovnaký počet ľudí vymyslí niečo samostatne, a potom sa ich nápady spoja dohromady.“

To znamená, že ľudia by mali začať o probléme premýšľať ešte pred stretnutím. Ak by prišli na brainstorming nepripravení (čo väčšinou ľudia robia), nerobia nič iné, len improvizujú. Strieľajú prvé veci, ktoré im napadnú. Aj preto pôvodná verzia tejto kreatívnej techniky ani zďaleka nie je taká účinná.

Rozmýľať o tom môžete aj takto. Ak by ste mali v tomto momente urobiť 10 minútovú prezentáciu na tému, o ktorej nič neviete, ako by to dopadlo? Čo by ste povedali?

Možno by ste zo seba niečo dostali, ale určite mi dáte za pravdu, že by to nebolo také dobré, ako keby ste mali 1 celý deň na prípravu. Kvalitný brainstorming je úplne rovnaký. Keď sa naňho všetci pripravia, vymyslia kvalitnejšie nápady.

Bláznivá technika, ktorá stojí za vyskúšanie

Brainstorming má aj mnoho variácii. Nedávno som na jednu zaujímavú narazil na blogu Andreja Mikulu – experta na time management.

Jej podstata spočíva v tom, že ľudia majú tendenciu ľahšie vymyslieť negatívne veci a čo všetko by sa mohlo pokaziť než ľahšie vymyslieť riešenie. Takto viete prísť s viac nápadmi oveľa rýchlejšie. Tie vám potom stačí obrátiť na opak a máte riešenie.

Viac sa dočítate v článku Negatívny brainstorming: Kreativita pre negativistov?

 

Bonus: Nechcete mrhať svojím potenciálom? Stiahnite si pokročilé techniky brainstormingu, s ktorými nebudete len strieľať náhodné nápady, ale dostanete fakt skvelé a využiteľné.

Slovo na záver

Mylným predpokladom pre brainstorming je, že existuje len jeden správny postup, ktorým sa zakaždým máte riadiť. No doteraz sa pri tom nebrala do úvahy skupinová dynamika. Dať dokopy ľudí automaticky nezvyšuje kreativitu. Najmä keď sa budú hanbiť prejaviť alebo ich úlohou bude vymyslieť hocijaký nevyužiteľný nezmysel.

Možno budú mať na chvíľu pocit blaženosti, ale keď uvidia, že ich nápady sú k ničomu, ako veľmi asi budú motivovaní nabudúce niečo vymyslieť?

A ešte jedna vec. Ak poznáte niekoho, kto často brainstormuje, zdieľajte tento článok na sociálnych sieťach. Ďakujem.

Leave A Response

* Denotes Required Field