Ak máte niekedy pocit, že to, čo ste sa naučili, sa vám úplne nevrylo do pamäti, alebo potrebujete vo svojej mysli urobiť lepší poriadok vo svojich novonadobudnutých vedomostiach, pojmová mapa bude jeden z najlepších spôsobov, ako to docieliť.
Jej fungovanie je založené na prirodzenom fungovaní mozgu pri učení a triedení informácií.
A v tomto článku sa presne naučíte, ako fungujú a ako ich vytvárať pre maximálny efekt.
Krátky úvod do pojmových máp
Technika pojmových máp bola vytvorená v 70. rokoch 20. storočia profesorom Josephom Novakom. V tom čase sa jeho výskum zameriaval na učenie, proces tvorby vedomostí a ich spôsob reperezentácie. Jeho práca vychádzala z objavov kognitívneho vedca Davida Ausubela, ktorý bol priekopníkom v oblasti vzdelávania.
David Ausubel bol proti obyčajnému memorovaniu a zástancom zmysluplného vzdelávania, ktoré vedie k hlbšiemu porozumeniu informácií, a to prostredníctvom organizovania a spájania informácií. Na tomto základe je postavená aj tvorba pojmových máp.
Čo je pojmová mapa a prečo by ste ju mali začať využívať
Pojmová mapa je v skratke kognitívnym nástrojom na vizuálne znázornenenie vzťahov medzi myšlienkami, konceptami, slova alebo symbolmi. Podobne ako mapa ukazuje umiestnenie ciest, ulíc, budov, a ich vzájomné prepojenie, vo väčšom celku pojmová mapa robí to isté, len s vašimi vedomosťami a poznaním.
Na rozdiel od myšlienkových máp, ktoré fungujú podobne, pojmové mapy vychádzajú z kontextového rámca, ktorý je určený ústrednou otázkou.
Pri myšlienkových mapách vychádzate z jednej ústrednej myšlienky a spájate ju s ďalšími. Nevidíte však nevyhnutne hlbšie vzťahy medzi jednotlivými myšlienkami, skôr prepojenie jednotlivých myšlienok s hlavnou.
Naproti tomu, pojmová mapa znázorňuje detailnejšie vzťahy medzi jednotlivými pojmami (napr. príčina/následok, podmienka k splneniu, prispieva k zlepšeniu), a pojmy sú obvykle spájané s viacerými v rámci celej mapy pre znázornenie hlbších a zložitejších vzťahov.
Rozdiel môžete pekne vidieť v tejto prezentácií (slajdy 2 a 3)
A prečo pojmové mapy používať?
Najlepším dôvodom je zlepšená schopnosť porozumenia, zapamätania si, aplikovania v praxi a kreativity. Všetky tri závisia od schopnosti vytvárať nové prepojenia a súvislosti.
Napríklad kreativita je, okrem iného, o schopnosti vytvárať prepojenia medzi rôznymi vecami.
"Kreativita je len spájanie vecí. Keď sa spýtate kreatívnych ľudí, ako niečo dokázali, cítia sa trochu previnilo, pretože to v skutočnosti neurobili, len niečo zbadali. A po chvíli im to prišlo očividné." - Steve Jobs
Takisto si lepšie pamätáme veci, ktorým viac rozumieme a to súvisí s našou schopnosťou prepojiť si veci medzi sebou, a spojiť ich s tým, čo už vieme, vtedy veciam rýchlejšie pochopíme. Určite sa aj vám už stalo, že nie ste najprv niečomu nerozumeli a potom prišiel niekto, kto povedal, je to ako x, a náhle sa vám rozjasnilo.
Vďaka prepájaniu pojmov a konceptov v sieti ďalších pojmov a vytváraním vzťahov medzi nimi, pojmová mapa predstavuje skvelý nástroj pre zjednotenie rozdielnych pojmov a konceptov, ktoré vám bežné metódy učenia a vytvárania nových vecí nemajú ako poskytnúť.
Preto majú pojmové mapy široké využitie nielen vo vzdelávaní na školách, kvôli čomu pôvodne vznikli.
Využitie pojmových máp a ich výhody
- Znázorňovanie vedomostí
- Tvorba poznámok – poznámky z prednášok alebo kníh
- Organizovanie vedomostí do celkov
- Vzdelávanie a výučba – jednoduchšie vysvetľovanie zložitejších myšlienok
- Tréning zamestnancov – znázornenie kontextu a vzťahu materiálu k pracovnej náplni
- Tvorba vízie firmy
- Jednoduchšia komunikácia a prezentácia komplexných myšlienok
- Efektívnejší brainstorming
- Znázornenie myšlienkového procesu
- Podpora meta kognitívnych schopností – pomáha premýšľať o premýšľaní a naučiť sa, ako sa lepšie učiť
Ako na tvorbu pojmovej mapy
Keď už viete, čo je pojmová mapa a aké sú jej výhody, pozrime sa aj na to, ako ju vytvoriť.
Celý proces má 4 jednoduché kroky:
- Ústredný problém
- Urobte si zoznam všetkých kľúčových pojmov/konceptov
- Rozvite kľúčové pojmy/koncepty o ďalšie pojmy/koncepty
- Vytvorte prepojenia medzi pojmami/konceptami
1. Krok – ústredný problém
Dobrým spôsobom, ako správne definovať ústredný problém, je vytvoriť ústrednú otázku, ktorá jasne a zrozumiteľne určuje, o čom má pojmová mapa byť a kam má smerovať.
V začiatkoch mnoho ľudí tvorí pojmové mapy tak, že vymýšľajú, čo všetko súvisí s témou. Lenže v skutočnosti sa tak iba vzďaľujú od pravej podstaty, kvôli ktorej mapu tvoria – zodpovedať/vyriešiť ústredný problém.
2. Krok – kľúčové pojmy/koncepty
Urobte si zoznam všetkých kľúčových pojmov, o ktorých si myslíte, že by vám pomohli lepšie pochopiť tému.
Napríklad, ak by ste sa pripravovali na vyučovaciu hodinu, kľúčové koncepty by mohli byť nasledovné:
- Hľadanie materiálov
- Organizovanie materiálov
- Podanie a a vysvetlenie témy
- Úlohy na zapojenie žiakov
- Očakávané správanie/výstupy žiakov
Alebo ak by ste vzdelávali ľudí vo firme, kľúčové koncepty by mohli byť:
- Čo treba trénovať
- Akým spôsobom bude tréning prebiehať
- Očakávané nové správanie a zručnosti zamestnancov
- Kontrola
3. Krok – rozvitie kľúčových pojmov a konceptov
Akonáhle si určíte kľúčové pojmy, potrebujete ich začať rozvíjať o detaily. Kľúčové je v tomto prípade slovo detaily. Treba si uvedomiť, že čím viac budete prechádzať od kľúčových konceptov k ďalším konceptom, tým viac by ste mali byť konkrétnejší.
Na ich rozvitie sa môžete pýtať otázky ako napríklad:
- Aké dôležité fakty alebo myšlienky sa týkajú tejto témy?
- Kto, čo kedy, kde, ako, prečo?
- Aké postupy sa na to dajú využiť.
Nové otázky časom a skúsenosťami objavíte sami. Neexistuje na to predpísaný postup, ktorým sa môže riadiť každý. Každá pojmová mapa je iná, a to si vyžaduje aj iný prístup a teda iné otázky.
Ak ostaneme u prvého príkladu s prípravou na vyučovaciu hodinu, koncept hľadanie materiálov sa dá rozviť nasledovne: internet, knižnica, prezentácie na YouTube o danej téme, populárne knihy…
Koncept organizácia materiálu sa dá rozviť napríklad takto: čo už žiaci vedia o danej téme, aké základy potrebujú k plnému pochopeniu nových informácií…
Ak by sme prešli k vzdelávaniu vo firme, koncept akým spôsobom bude tréning prebiehať, by sme mohli rozviť takto: teoretická časť, ukážka na príkladoch, praktická časť.
A takto by ste pokračovali ďalej. Celkom jednoduché.
4. Krok – vytvorenie súvislostí
Posledným krokom, na ktorý netreba zabúdať, je vytvorenie prepojení medzi pojmami, aby ste videli celý obraz, nie len malú časť. Takto uvidíte stromy aj les zároveň.
Nejde však iba o vytvorenie prepojení. Prepojenia, ak je to možné, by mali opisovať aj samotný vzťah medzi pojmami. To znamená, že koncepty nebudú len prepojené čiarou, ale mali by mať presné označenie charakteru vzťahu medzi nimi. Môže sa to zdať komplikované, ale aha, aké je to jednoduché. Ku každému vzťahu stačí iba dopísať jeho typ…
Lenže to nás privádza k otázke: Aké typy prepojení môžete pri tvorbe pojmovej mapy použiť? Existtuje 6 základných typov prepojení:
- Zahrnutie: je časťou, obsahuje, skladá sa z
- Vlastnosť/typ: je typom, má vlasťnosť
- Účinok: je príčinou, je použitý na, zlepšuje, je podmienkou pre, závisí na
- Proces: je výstupom, je výsledkom, je súčasťou procesu
- Čas: predchádza, nasleduje, v súčinnosti s
- Podobnosť: je podobný, je ako, je opakom
Typy pojmových máp
Pavúková pojmová mapa
Je organizovaná okolo centrálnej myšlienky alebo témy, ku ktorej sú pripojené súvisiace podkategórie. Je ideálna na reprezentáciu jednoduchších pojmov a konceptov.
Hierarchická pojmová mapa
Najčastejšie reprezentuje informácie v zostupnom slede. Najdôležitejšie informácie sú umiestnené na vrchu pojmovej mapy a smerom dole umiestňujete menšie a konkrétnejšie časti, z ktorých sa skladá hlavná myšlienka.
Vývojová pojmová mapa
Tento typ je vhodný najmä na zobrazovanie procesov, pretože vie dobre zobraziť logickú následnosť jednotlivých krokov v procese.
Systémová pojmová mapa
Systémové pojmové mapy sú vhodné pre komplexnejšie myšlienky. Zahŕňajú širokú škálu dát, informácií a vzťahov. Pri jej tvorbe rozvíjate kritické myslenie a schopnosť riešiť zložitejšie problémy. Keď sa však komplexnosť vymkne z pod kontroly, môže sa stať neprehľadnou.
