Prečo čítať knihy: zlepšujú zdravie, zbystria myseľ a urobia z vás lepšieho človeka

prečo čítať knihy

Všetci vieme, prečo je dôležité čítať knihy – vzdelávanie sa. Lenže nechce sa nám alebo je tu mnoho iných vecí, ktoré do toho prídu. Podobné výhovorky potom spôsobujú, že si na to ľudia nenájdu čas. Veď je toľko zaujímavejších vecí.

Niektoré, možno až šokujúce, štatistiky z Ameriky odhalili, že až 70% dospelých nebolo v kníhkupectve ani raz za posledných 5 rokov, 33% stredoškolákov nemá záujem po strednej škole nič prečítať a 42% vysokoškolákov po skončení štúdia nečíta.

Neviem, ako je to na Slovensku. Nikto takúto štúdiu neurobil. Ale môžeme predpokladať, že sa to veľmi líšiť nemusí. Najmä keď počas roka ľudia knihy toľko nekupujú a zrazu na Vianoce kniha patrí k najrozšírenejším darčekom. Stredoškoláci a vysokoškoláci sa radšej zabávajú, ako by mali čítať knihy.

Dobre to viem, lebo na strednej som neprečítal ani jednu knihu. Veď komu by sa chcelo, všakže. Väčšinou to bolo len nárazové štúdium pred písomkami alebo skúškami na vysokej škole.

No to sa zmenilo, keď som pochopil, koľko skvelých vecí v knihách nájdete. Akonáhle si prečítate nasledujúcich 10 dôvodov, prečo sa oplatí čítať knihy, uvidíte ich v úplne novom a zaujímavejšom svetle, ktoré vám ukážu úplne nové a oveľa silnejšie dôvody, prečo čítať knihy. Neprichádzate totižto len o super vzdelanie, ale aj o mnoho ďalších vecí.

Budete mať bystrejšiu myseľ

Pravidelné čítanie počas života vám môže pomôcť udržať myseľ v dobrej kondícii, keď budete starší. V jednej štúdii, pozorovali 294 účastníkov, ktorí sa v priemere dožili 89 rokov.

Zistili, že tým, ktorí sa pravidelne zapájali do aktivít podnecujúcich mentálne schopnosti, ako napríklad čítanie, pomalšie slabla pamäť v porovnaní s tými, ktorí tak nerobili.

Ak chcete konkrétne čísla, tak ľudia, ktorí pravidelne zapájali svoj mozog aktivitami, mali o 32% pomalší úpadok pamäte v porovnaní s ľuďmi, ktorí len občas podnecovali svoju mozgovú činnosť. A to najhoršie, ľudia, ktorí vôbec nepodnecovali svoju myseľ, mali až o 48% rýchlejší úpadok pamäti oproti ľuďom, ktorý priemerne zamestnávali svoju myseľ.

Budete viac kreatívny

Toto je jeden z najlepších dôvodov, prečo čítať knihy.

Bežne sa predpokladá, že nápady chodia len tak z čista jasna. Ale nič nemôže byť ďaleko od pravdy. Vždy tomu predchádzala príprava v podobe štúdia alebo tréningu. James Webb Young to výstižne opísal už v roku 1939 vo svojej prelomovej knihe A Technique for Producing Ideas: „Nápad nie je ničím iným, než novou kombináciou už známych prvkov.“

Roky výskumu vplyvu vedomostí na kreativitu zhrnul psychológ Robert Weisberg: „Dôvod, pre ktorý jeden človek vytvoril niečo inovatívne, zatiaľ čo druhý nie, nemusí byť spôsobený ničím iným, než že prvý vedel niečo, čo ten druhý nie.“

Stačí sa pozrieť na slová vedel niečo, čo ten druhý nie a je úplne jasné, že hovorí o známych prvkoch, ktoré spomína James Young.

Kreatívni ľudia majú ohromnú zásobáreň prvkov, ktoré vedia kombinovať. Ich skúsenosti, zážitky, vedomosti… A kde sa dajú rýchlo získať? Uhádli ste. V knihách.

Poznanie je moc

Všetko, čo si prečítate, je pre vašu myseľ tým, čo jedlo pre vaše telo. Vďaka jedlu máte energiu, bez ktorej by ste dlho neprežili. Ak sa pravidelne dávkujete novými informáciami a faktami, vaša myseľ si ich vie uložiť a využiť v rôznych situáciách. Čím viac ich budete mať, tým lepšie budete vybavený čeliť rôznym výzvam.

Navyše, výhodou poznania je, že nikdy oň nemôžete prísť. Ak ho už raz máte a pamätáte, je vaše na stálo.

Myslíte, že je náhoda, že úspešní ľudia veľa čítajú? Stačí si pozrieť zoznamy odporúčaných kníh Billa Gatesa, Warrena Buffeta a ďalších. Rýchlo potom zistíte, že strávili nejeden deň zahĺbení v knihách.

Rozšírite si slovnú zásobu

Okrem nového poznania získate aj širšiu slovnú zásobu, pretože budete pravidelne vystavený novým slovným spojeniam. Vedieť sa dobre vyjadrovať sa vám zíde v každej profesii. V niektorých sa bez toho ani nezaobídete. No okrem toho, že budete aj viac atraktívni, pretože ľudia boli vždy priťahovaní príbehmi a trefnými citátmi, má to aj ďalšiu prekvapivú výhodu.

Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta,“ poznamenal raz prelomový filozof, Ludwig Wittgenstein. Ak chcete vidieť za hranice vašich súčasných možností, pravidelne si rozširujte slovnú zásobu. Širšia slovná zásoba vám umožní získať viacero pohľadov na jednu vec, a práve táto schopnosť je kľúčová pre vašu kreativitu. Väčšina ľudí vidí len jedno riešenie. No kreatívni ľudia myslia divergentne, vedia dať jednému slovu viacero významov, a tak sa dokážu oslobodiť od zaužívaného vzoru myslenia.

Odporúčané čítanie: Divergentné myslenie: dôležitá schopnosť kreatívnych géniov

Porazíte stres

Verili by ste tomu, že čítanie môže znížiť stres až o 68%? Dokonca lepšie ako počúvanie hudby, šálka kávy alebo čaju, či prechádzka? Presne to zistila štúdia Davida Lewisa z University of Sussex. Jeho slovami: „Stratiť sa v knihe je najvyšší spôsob relaxácie. Platí to hlavne v týchto neistých ekonomických časoch, keď všetci túžia po istej forme úniku. Nezáleží pritom, akú knihu čítate. Keď sa úplne stratíte vo fascinujúcej knihe, dokážete utiecť pred obavami a stresom každodenného života.“

Silnejšie analytické a kritické myslenie

Môžete čítať dvomi základnými spôsobmi:

  1. Viete rozoznať slová, vety a zopakovať o čom sú, alebo…

  2. Čítate do hĺbky, kedy hľadáte hlbší zmysel, porovnávate, vyhodnocujete, viete povedať vlastný príklad a interpretovať text

Ak nechcete ostať na povrchu a viac vás vystihuje to druhé, gratulujem. Nielenže patríte k vzácnej skupine ľudí, ale zároveň si aj zlepšujete svoje kritické myslenie. Ako sa môžete dozvedieť v tejto štúdii:

  • Čítanie je oveľa viac ako len vedieť povedať, čo je na papieri

  • Nemôžete čítať bez uvažovania

  • Čítanie je proces myslenia, ktorého účelom je vytvárať zmysel

A to neplatí len pri odborných textoch. Tá istá schopnosť sa vám zíde aj pri rozoberaní príbehov a deja. Ak raz budete mať príležitosť s niekým rozoberať vašu obľúbenú knihu, neskončí to len pri povrchom rozhovore a vetách typu „Bolo to super, najmä postava X.“ Pôjdete oveľa ďalej a možno sami objavíte nové aspekty príbehu, ktoré ho urobia o to viac zaujímavým.

Zlepšené sústredenie

Na rozdiel od krátkych článkov a statusov na sociálnych sieťach, prečítať knihu trvá oveľa dlhšie. To si vyžaduje dávku sústredenia a schopnosti odpútať sa od okrádačov vašej pozornosti. Náročné, ale stojí to za to, pretože čím lepšie sa viete sústrediť na 1 vec, tým skôr a lepšie ju urobíte. Pozornosť je ako slnečné lúče. Sami o sebe sú slabé, ale ak ich lupou sústredíte na jedno miesto, časom do papiera vypálite dieru.

Ako si všimol Nicolas Carr vo svojej knihe Shallows: „Pokojná, sústredená, nerozptyľovaná a lineárna myseľ je postupne vytláčaná novým druhom mysle, ktorá chce a potrebuje prijímať informácie v malých dávkach, v krátkych, nesúvislých, často prelínajúcich sa návaloch – čím rýchlejšie, tým lepšie.“

Ale neradujte sa. Rýchlejšie a lepšie v tomto prípade neznamená dobré správy. Práve naopak, zhoršuje to vašu schopnosť sústrediť sa a myslieť do hĺbky. Ak vaša myseľ rýchlo skáče z jednej veci na druhú, nikdy nič poriadne neurobí. To je niečo, čomu kreatívni ľudia nepodľahnú, pretože vedia, že kvalitná tvorba si vyžaduje čas a schopnosť zamerať sa na jednu vec.

Ak sa chcete vyhnúť pocitu, že ste sa po neustálom preskakovaní stále nikam poriadne nepohli, čítanie kníh vám pomôže trénovať koncentráciu a schopnosť odolať veciam, ktoré by vás mohli rozptyľovať na ceste k vášmu cieľu.

Budete lepšie písať

Stáva sa vám, že niekedy neviete, čo napísať v emaily? Alebo keby ste mali napísať blahoželanie blízkemu priateľovi? Síce môžete kúpiť blahoželanie, ale ručne písaný list poteší viac ako pohľadnica, na ktorú sa len podpíšete.

Napísať slová na papier vie každý. Ale napísať také, ktoré ľuďmi dokážu pohnúť, to už je o čosi ťažšie. Ale nie, ak máte v hlave zásobáreň slovných spojení, ktorými dokážete vyjadriť širokú paletu ľudských emócií a pútavo podať takmer akúkoľvek myšlienku. Nikde sa to nedá naučiť lepšie, ako v knihách.

Profesionálni spisovatelia sú majstri textárskeho umenia a dobre to vedia. Preto okrem pravidelného písania odporúčajú pravidelné čítanie iných špičkových spisovateľov, lebo len tak sa na vás nalepí ich umenie.

Benjamin Franklin vo svojej autobiografii opisuje, ako sa naučil lepšie písať. A hádajte, ako sa mu to podarilo. Našiel príklady skvelých textov, časti z nich opísal vlastnými slovami a chyby či nedostatky na základe týchto príkladov potom opravil.