Niektorí ľudia sa nikdy nezbláznia. Aké hrozné životy potom musia mať.
Problém tohto sveta spočíva v tom, že inteligentní ľudia majú plno pochybností a tí hlúpi sú si sebaistí.
Najviac záleží na tom, ako dobre dokážete prechádzať ohňom.
Sú rána, keď vyleziete z postele a pomyslíte si, že to dnes nedáte. Potom sa však vo svojom vnútri usmejete a spomeniete si na všetky chvíle, keď ste sa presne takto cítili.
Ak viete, že strácate svoju dušu, tak ešte stále nejakú dušu máte.
Smrť nie je hrozná. Hrozný je skôr život, ktorý ľudia žijú alebo keď ho pred smrťou nežili tak, ako chceli.
Predtým, než budete môcť skutočne žiť, musíte niekoľkokrát zomrieť.
Svet začínate zachraňovať vtedy, keď v istom okamihu zachránite jedného človeka. Všetko ostatné je len veľkolepý romantizmus alebo politika.
Niektorým ľuďom sa to, čo robíte, páči a iní to zas neznášajú. Väčšine je to však úplne jedno.
„Neznášate ľudí?” „Nie že by som ich neznášal… len sa cítim lepšie, keď nie sú nablízku.”
Moju ambíciu ovplyvňuje moja lenivosť.
Intelektuál je človek, ktorý zložito hovorí o jednoduchej veci. Umelec je zas človek, ktorý jednoducho hovorí o zložitej veci.
Ako, dočerta, môže byť človek šťastný z toho, že ho ráno o 6:30 zobudí budík, skočí z postele, oblečie sa, nasilu sa naje, vyprázdni si črevá, vymočí sa, umyje si zuby a vlasy, bojuje s dopravou, aby sa dostal na miesto, kde v podstate zarába množstvo peňazí pre niekoho iného a ešte sa od neho očakáva, aby bol vďačný za to, že má možnosť toto robiť?
Ľudia sú zvláštni: neustále sa rozčuľujú nad banalitami, ale závažné veci, akou je napríklad plytvanie životom, si takmer vôbec nevšímajú.
Myslím si, že ľudia premýšľajú o nespravodlivosti len vtedy, keď ju pocítia na vlastnej koži.
Ak dokážete milovať, začnite najprv milovať samých seba.
Na peniazoch sú zlé len dve veci: buď ich máme veľmi veľa alebo veľmi málo.
Človeka môžete milovať vtedy, keď ho ešte dostatočne dobre nepoznáte.
Dôležité je, aby sme si vedeli spraviť voľno, pretože tempo je v našich životoch veľmi dôležité. Ak sa nedokážete zastaviť a nedoprajete si odpočinok, tak potom o všetko prídete… je teda nesmierne dôležité, aby sme si našli čas na ničnerobenie. A koľkí ľudia si ho v dnešnej spoločnosti doprajú? Iba zlomok. A práve preto sú všetci úplne šialení, znechutení, naštvaní a plní nenávisti.
Čím menej som potreboval, tým lepšie som sa cítil.
Osemhodinový pracovný čas je jedným z najväčších zverstiev, s ktorým sa ľudstvo musí pasovať. Svoj život vďaka nemu premrháte v práci, ktorá vás ani nezaujíma.
Fikcia je prikrášlením života.
Niektorí ľudia neznášajú tých, čo sú slávni. Iní naopak neznášajú tých, čo slávni nie sú.
Ľútosť nám väčšinou spôsobuje to, že sme nič neurobili.