Je považovaný za jedného z najtvorivejších spisovateľov 20. storočia. Na konte má 27 románov a cez 600 poviedok. Po svete sa predalo viac ko 8 miliónov jeho kníh v 36 jazykoch. New York Times o ňom vyhlásilo, že najviac prispel k tomu, že žáner science fiction sa dostal do širokého povedomia ľudí.
Ak sa chcete naučiť viac nielen o písaní, ale kreativite ako takej, Ray Bradbury k tomu má veľa čo povedať. Prinášame vám 7 jeho najlepších myšlienok.
Začnite v malom a tvorte pravidelne
„Prvá vec, ktorá mi prichádza na um, je nebezpečenstvo písania románov, keď chcete začať písať. Neviem, koľkí z vás píšete romány, a ak vám to ide dobre, nemusíte ma počúvať, ale problém s románmi je, že ho môžete písať aj rok, a nemusí z toho nič byť, pretože ste sa ešte nenaučili písať. Najlepšie pre začínajúcich alebo mierne pokročilých spisovateľov je písať veľa krátkych poviedok. Ak napíšete jednu poviedku týždenne bez ohľadu na kvalitu, prinajmenšom trénujete a na konci roka máte 52 poviedok a vyzývam vás, aby ste napísali 52 zlých poviedok. To sa nedá. To sa nedá. Po 30 alebo týždňoch, alebo na konci roka, zrazu príde príbeh, ktorý je skvelý.“
Verili by ste, že nejaký tím by mohol vyhrať majstrovstvá bez toho, aby trénoval? Alebo nejaký atlét vyhral preteky, ak by netrénoval? Tak prečo si tak veľa ľudí myslí, že na kreativitu netreba trénovať?
Je to schopnosť ako každá iná a zlepšíte sa v nej len postupnými krokmi a pravidelným tréningom. A nezáleží na tom, aká je to oblasť. Veľa vynálezcov už od detstva pravidelne stavalo svoje prvé mechanizmy. Vedci robili veľa pokusov a omylov, kým objavili niečo, čo konečne fungovalo.
Nie je o tom, že stavíte všetko na jednu ranu. Namiesto toho treba skúšať pravidelne viacero vecí a niekde medzi nimi vznikne prvotriedna práca.
Pravidelný tréning navyše prinesie lepšie výsledky ako nárazový. Ak sa vám už niekedy stalo, že keď ste sa k niečomu vrátili po dlhšom čase a už vám to tak dobre nešlo, viete o čom hovorím. Napríklad hovoriť cudzím jazykom. Keď ste sa v ňom zdokonaľovali alebo ste boli v zahraničí, šlo to ľahko. Ale po dlhšom nepoužívaní to už nebolo to isté. Preto svoju kreativitu potrebujete využívať pravidelne a pracovať na svojom kreatívnom návyku.
Osvojte si postoj rastu
„Nemali by sme hodnotiť svoju prácu, ani po tých 35 či 55 poviedkach, ktoré ste v prvom roku napísali, ako nezdar. Zlyhať znamená vzdať to. Ale vy ste súčasťou nepretržitého procesu, Takže nič nie je nezdarom. Všetko pokračuje ďalej. Práca je hotová. Pokiaľ je dobrá, poučte sa z nej. Pokiaľ je zlá, poučte sa ešte viac. Dokončená práca, ktorá je za vami, je lekciou k preštudovaniu. Neexistuje nezdar, pokiaľ sa človek nezastaví. Nepracovať znamená zastaviť sa, ztuhnúť, znervóznieť, a tým zmariť celý proces tvorby.“
Niekedy je zaujímavé čítať myšlienky kreatívnych ľudí a potom zistiť, že moderná veda len nedávno objavila niečo, čo títo ľudia intuitívne vedeli celý čas. Táto myšlienka od Raya Bradburyho je ukážkovým príkladom toho, čo psychologička Carol Dwecková nazvala postojom rastu.
Ide o postoj pri ktorom veríte, že váš talent môžete rozvíjať cez tvrdú prácu, správne postupy a podpory od druhých. Naopak, ľudia s fixným postojom veria, že schopnosti sú vrodené, a preto sa ani len nepokúšajú zlepšiť a ostanú na mieste. Nanešťastie, práve ten fixný je hlboko zakorenený vo väčšine ľudí. Hlavne pri kreativite.
Čomu chcete veriť vy? Necháte si nahovoriť, že nie ste kreatívny, hoci neexistuje žiadny dôkaz o tom, že kreatívni ľudia majú nejaké špeciálne časti alebo funkcie mozgu, ktoré ostatní nemajú. Ani dôkaz o tom, že existuje nejaký špeciálny talentový gén.
Starostlivo vyberajte ľudí, od ktorých sa učíte
„Čítajte ľudí ako Roald Dahl, zožente si jeho poviedky, aj poviedky od Guya de Maupassanta, čítajte Richarda Mathesona, čítajte Nigela Kneala. Johna Colliera. Jeden z najlepších poviedkárov storočia a nikdy ste o ňom nepočuli. Vyhľadajte si ho.“
Táto myšlienka v sebe ukrýva dva poriadne kusy múdrosti. Prvý, učte sa od najlepších. Mená vyššie vám asi nič nehovoria, ale podľa Raya Bradburyho patria k špičke poviedkárov. Aby sa ich naučil skvele písať aj on, vyhľadal to najlepšie, čo bolo v jeho dobe dostupné. Viem, nič prevratné, ale viete, koľko ľudí sa tým riadi?
Samozrejme, presné čísla nemáme, ale dosť dobrý odhad o tom, akú „veľkú“ námahu si ľudia dajú pri ich hľadaní, nám vie dať štúdia o preklikoch vo vyhľadávaní Google.
Ľudia totižto neklikajú na všetky výsledky a nie všetky majú rovnaký počet kliknutí. Presne naopak. Sú tam obrovské rozdiely. Najväčšiu mieru preklikov zhltnú prvé 3 výsledky. Je to viac ako zvyšných 7 na prvej strane dokopy (štandardne sa ukazuje na 1 strane 10 výsledkov vo vyhľadávači). Na druhej strane v Google máte mieru prekliku už len okolo 4%. A čím ďalej sa ide, tým je to už len a len horšie.
A viete, čo urobí veľa ľudí, keď nenájdu hneď na prvej strane, to, čo hľadajú? Zadajú nové kľúčové slová. A celý proces dokola. Aj ja to niekedy robím. Lenže týmto spôsobom sa nedá vždy nájsť to najlepšie, keďže na prvej strane sú často tie najpopulárnejšie výsledky. Nie nevyhnutne tie najlepšie.
A o tom je druhá múdrosť v Rayovej myšlienke. Skrýva sa vo vete „Jeden z najlepších poviedkárov storočia a nikdy ste o ňom nepočuli.“
Najlepšie nehodnotí podľa toho, či je to bestseller alebo veľmi známe. Toto je chyba, ktorú robí veľa ľudí. Je to populárne, tak to musí byť dobré je len jednou z mnohých chýb v myslení. Lenže milióny ľudí veria skazeným, ale obľúbeným politikom. Robí to z nich dobrého človeka len preto, lebo je populárny? Nech sa zamýšľam ako len chcem… N E R O B Í.
Najlepších a najkvalitnejších učiteľov nájdete v ľuďoch, ktorí nerobili veci kvôli sláve, ale sláva bola výsledkom ich neskutočne kvalitnej práce.
Obkoleste sa správnymi ľuďmi
„Zbavte sa tých priateľov, ktorí si z vás robia srandu a neveria vo vás.“
Nebol by som zas až taký extrémista, aby som spálil mosty so všetkými, ale jedno je isté. Je až neuveriteľné, ako veľmi nás ovplyvňuje okolie a ľudia okolo nás. Ak by ste deň čo deň zažívali vo svojom okolí demotiváciu, o nič kreatívne by ste sa nepokúsili.
Keď už ste dospelý, máte možnosť si vybrať s kým a ako často s ním budete tráviť čas. A či vôbec.
Môžete si byť istý, že úspešní podnikatelia sa poznajú s ďalšími úspešnými podnikateľmi. Môžete si byť istý, že úspešní spisovatelia sa poznajú s inými úspešnými spisovateľmi. Takisto vedci, vynálezci, umelci… dosaďte si, čo len chcete. Vzorec sa opakuje dokola. Sú obkolesení správnymi ľuďmi, ktorý majú podobné zmýšľanie ako oni.
Neberte to ako prácu
„Písanie nie je vážna činnosť. Je to radosť a oslava. Mali by ste pri tom mať radosť… Nepíšem veci preto, aby prospeli svetu. Ak sa tak stane, skvelé. Ale to som si nedal za cieľ. Za cieľ som si dal mať kopu zábavy. Nepracoval som ani deň vo svojom živote. Radosť z písania ma hnala zo dňa na deň a z roka na rok.“
Dnes platí zvláštny predpoklad, že práca sa automaticky rovná nuda, otrava a nechuť. Okej, beriem, že nie všetky typy prác sú úchvatné a sú stelesnením nezabudnuteľných a dych berúcich zážitkov.
Ale ten istý postoj nemusí byť súčasťou kreatívnej práce. Síce budete makať. „Inšpirácia existuje,“ povedal Picasso „ale musí vás vidieť pracovať.“ Ak sa budete musieť do niečoho premáhať, bude to vidieť. Ale ako dosiahnuť to, aby ste sa nemuseli premáhať a dosiahli radosť? Na to odpovie ďalší bod.
Sústreďte sa na proces, nie cieľ
„Všetky moje knihy boli prekvapením. Nikdy som nevedel, kam idem. To je veľká zábava. Keď som písal svoje detektívky, začnem s nejakými postavami, ale, do pekla, nevedel som, kam to bude smerovať.“
Neviem ako vy, ale som zástancom osobnostného rozvoja. To je kreativita sama. Stále napredovať a vymýšľať niečo nové. Čo ale nie som? Zástanca osobnostného rozvoja v klasickej premotivovanej forme. Je tam veľa užitočných vecí, ale aj veľa nezmyslov. Jedným z nich je aj prílišné lipnutie na cieľoch.
Chcete byť úspešný? Dajte si ciele. Zapíšte si ich a oveľa pravdepodobnejšie ich aj splníte.
Síce aj podľa tejto štúdie je pravda, že keď si cieľ napíšete, zvyšujete pravdepodobnosť úspechu. Ale nikto sa nezamyslel, či to nemá aj vedľajšie účinky. Až do štúdie publikovanej v Harvard Business Review, v ktorej zistili, že prílišná fixácia na ciele neprospieva šťastiu ani vnútornej motivácii. Okrem iných vecí.
Dokonca aj keď Ray Bradbury na začiatku odporúčal písať za rok 50 poviedok, na povrchu to môže vyzerať ako cieľ. Ale pre tých, ktorí si všimli hlbší zmysel, je to oveľa viac. Neodporúča písať 50 poviedok preto, aby ste napísali 50 poviedok a odfajkli si splnený ročný cieľ. Hovorí píšte ich 50, aby ste trénovali. Iba tak sa zlepšíte. Jeho pozornosť nesmeruje na napísanie 50 poviedok. Jeho pozornosť smeruje na proces zlepšovania sa. Tých 50 poviedok je len spôsob, akým to docieliť.
Potrebujete teda ciele? Áno. Inak by ste len blúdili. Ale, sústreďte sa na proces, ktorý vás k nemu dostane. Nie na cieľ samotný.
Ešte jeden dôkaz. Vráťme sa na moment späť ku koníčkom, ktoré vás bavia. Dávate si pri nich ciele? Nie, a preto vás to stále baví.
Nepočúvajte kritikov, pokiaľ vám nedajú zmysluplnú spätnú väzbu
„Ako to, že ten chlapec, ktorým som bol v októbri 1929, mohol roztrhať kreslené seriály Bucka Rogersa, keď sa mu pre ne spolužiaci v štvrtej triede smiali, mesiac na to usúdiť, že všetci jeho kamaráti sú hlupáci a znovu sa vrhnúť do zbierania? Odkiaľ sa vzal taký úsudok a taká sila? Akým procesom som prešiel, aby som dokázal povedať: Ako by som ani nežil. Kto ma ubíja? Čo mi chýba? Aký je na to liek? Ako je vidieť, dokázal som si na tieto veci odpovedať. Pomenoval som svoju chorobu: roztrhanie kreslených seriálov. A našiel som liek: obnoviť ich zbieranie, nech sa deje čokoľvek.“
Hejter: podstatné meno, človek, ktorý nevie konštruktívne vyjadriť svoj negatívny názor ani jeho príčinu. Musí si riešiť svoje komplexy tým, že bude ostatných zhadzovať, aby tak pozdvihol seba.
Nanešťastie, aj takýto ľudia sú medzi nami. Ale ak vás ich názor nikam neposunie, načo nimi strácať čas. Nechajte ich, nech si povedia svoje a neriešte to. Možno mali zlý deň, potrebujú si zlepšiť náladu a vy ste boli prvý, do koho si môžu kopnúť. No jejda.
Ak to nie je človek, ktorý sa vyzná v oblasti, ktorej robíte, nevie vás svojou spätnou väzbou alebo odporúčaniami posunúť dopredu, riaďte sa jednoduchým pravidlom: jedným uchom dnu, druhým von.
Odporúčané zdroje ak sa chcete o Rayovi Bradburym dozvedieť viac:
- Ray Bradbury – Zen a umění psát (kniha)
- Prednáška na The Sixth Annual Writer’s Symposium by the Sea