Ako vám divergentné myslenie zdokonalí vašu schopnosť myslieť kreatívne

Divergentné myslenie

Vrana súžená smädom zbadala džbán a dúfajúc, že v nej nájde vodu, k nej s radosťou priletela. Keď priletela, so smútkom uvidela tak málo vody, že sa k nej nemohla so svojím zobákom dostať. Skúšala všetko možné, aby sa k vode dostala, ale všetko úsilie bolo zbytočné. Nakoniec pozbierala toľko kameňov, koľko len mohla a jeden za druhým ich hádzala do džbánu, až kým voda nevystúpila a mohla sa napiť.

Tejto Ezopovej bájke sa pripisuje mnoho poučení, najznámejšie sú:

  • premyslenie je silnejšie ako hrubá sila
  • kde je vôľa, je aj cesta
  • nevyhnutnosť je matkou vynaliezavosti

Ak si ju spojíme s dnešnou dobou a kreativitou, je tu aj ďalšie. Keď vám nefunguje jedno riešenie, vyskúšajte ďalšie. Inými slovami, použite divergentné myslenie.

Ak by ste ostali len pri konvergentnom myslení a spoliehali sa na jedno riešenie, nenapadli by vám ďalšie, možno aj lepšie riešenia. V tom horšom prípade by ste po prvom neúspechu nezvažovali iné možnosti a rovno to zabalili.

Konvergentné a divergentné myslenie znamená dva rôzne spôsoby nazerania na svet. Ako prvý ich identifikoval psychológ J.P. Guilford, ktorý naštartoval v polovici 20. storočia výskum kreativity.

Pri prvom type myslenia vidíte len obmedzený počet možností, často krát jednu, ktorá buď funguje alebo nie. Pri druhom hľadáte a vidíte viacero možností. Keďže tak ľudia často nemyslia, uviaznu s jednou možnosťou a nevyužívajú svoju predstavivosť.

Prečo sa nedá spoliehať sa len na konvergentné myslenie

Konvergentný znamená “zbiehajúci sa k jednému bodu.” Konvergentne myslíte napríklad vtedy, keď máte odpovedať na otázku s možnosťami. Začínate s obmedzeným počtom možností alebo alternatív, a z nich vyberáte jednu správnu odpoveď.

Nie je to nevyhnutne zlé. Problém nastáva vtedy, keď veci vidíte čiernobielo. Je to buď alebo. Buď to alebo nič.

Tu je jeden príklad, ktorý je príznačný pre kreativitu: buď ste alebo nie ste kreatívny. To sú možnosti, ktoré zvažuje väčšina ľudí napriek tomu, že je tu aj ďalšia možnosť. Je to schopnosť ako každá iná a naučíte sa ju tréningom. Isteže, nie každý bude druhý Shakespeare alebo Mozart. Ale ak nájdete svoju oblasť, v ktorej máte kreatívne predpoklady, správnym tréningom viete dosiahnuť veľmi veľa.

S konvergentným myslením kreatívny buď ste alebo nieste. S divergentným máte možnosti otvorené. Môžete si otvoriť a preštudovať životopisy géniov, dokonca pozrieť ich zápisníky. Môžete ísť na kurz kreativity. Alebo začať čítať blog ako tento. Konvergentne mysliacim ľuďom by to nenapadlo a spokojili by sa s priemernosťou.

Lenže nemusí to byť len názor na kreativitu, ktorý vás môže priviesť k príliš úzkemu pohľadu na život.

Predstavte si, že ste práve nastúpili do novej práce. Mohli by ste uvažovať nasledovne: práca bude buď otravná alebo skvelá. Ak je skvelá, super. No ak vás začne otravovať, nebudete si môcť naplno užiť chvíle, ktoré by stáli za to. Horšie by bolo, ak by ste v tejto práci ostali, pretože by ste si si nahovorili, že nič iné by ste robiť nemohli.

Nevravím, že v takomto prípade treba dať výpoveď a poslať životopis do 30 rôznych firiem na úplne iné pracovné pozície. To by bolo nerozumné a navyše nerealistické, pretože bez skúseností by ste mali malú šancu na úspech. No skúsiť to popri zamestnaní v oblastiach, kde máte ako také skúsenosti, to už reálne je.

A v podnikaní to platí rovnako.

Prípady s jasným plánom a víziou, ktoré fungujú na prvýkrát sú veľkou vzácnosťou.

Vezmite si napríklad Airbnb, startup s odhadovanou hodnotou 2,5 milióna dolárov. Ak ho nepoznáte, tak umožňuje komukoľvek prenajať si takmer akékoľvek miesto na ubytovanie keď niekam cestujete. Od bežných domov, cez lode po zámky. Takto to ale nebolo vždy. Začiatky boli úplne iné.

Zakladatelia na začiatku ponúkali vo svojom podkroví domáce raňajky. Neskôr sa dopracovali k ubytovaniu pre ľudí, ktorí nechcú tráviť čas v hosteloch ale ani hoteloch. Až po spätnej väzbe od ľudí a zbadania príležitosti sa z nich stalo Airbnb, ako ho ľudia poznajú dnes. Žiadne veľké vízie a sny, za ktorými sa ide bezhlavo bez ohľadu na to, či fungujú. Iba počiatočný nápad a otvorená myseľ pre ďalšie.

Niečo podobné objavila aj táto štúdia. Vedci v nej zistili, že v prirodzenom prostredí majú úspešní podnikatelia tendenciu vymyslieť viacero nápadov a spoliehať sa na vlatné myslenie než na rutinné a naučené riešenia problémov. Slovami Linusa Paulinga, držiteľa 2 Nobelových cien: “Najlepší spôsob ako mať skvelé nápady, je mať veľa nápadov.”

Neznamená to, že konvergentné myslenie nemá žiadnu hodnotu. Je dôležité napríklad v matematike. Zvažovať iné možnosti ako 2+2=4 je zbytočné. Takisto ak si chcete písať denník, nezvažovali by ste v akom cudzom jazyku si ho budete písať. Zoberiete svoj rodný a vyriešené.

Teraz sa pozrime na to, ako mať viacero nápadov.

Čo je to divergentné myslenie

Význam slova divergentný je “byť rozdielny” a “rozbiehať sa do rôznych smerov.”

Divergentným myslením sa označuje proces generovania nápadov a riešení, ktoré nie sú predpísané a zaužívané. Otvára vám myseľ do rôznych smerov, a tak môžete vidieť možnosti, ktoré nie sú na prvý pohľad jasné.

V tomto prípade hľadáte možnosti, alternatívy, odpovede a riešenia namiesto vyberania zo známych alebo dopredu určených riešení.

S touto schopnosťou sa rodí každé dieťa. Niektoré s väčšou dávkou, iné s menšou. Potenciál je v každom z nás. Neveríte? Než budete čítať ďalej, pozrite toto video, v ktorom žiakom dali za úlohu niečo nakresliť.

Šokujúci dôvod prečo v dospelosti nemyslíme viac divergentne, keď sa s tou schopnosťou rodíme

Nanešťastie, spôsob výchovy a kultúra postupne zadusia geniálne vlastnosti detí. Prvé roky sa predstavivosti detí necháva voľný priebeh, lebo sú deti a je to “normálne.” Lenže neskôr, keď sa už majú správať viac dospelo, nepočujete často od rodičov: “Vau, ty si fakt rodený génius.” Počujete: “Nebuď hlúpy, a správaj sa normálne.”

Ideológie, nemenné a predpísané pravidlá ako by veci mali byť, tlak na to, aby čo najskôr dospeli a neboli už viac detinskí… To všetko ubíja prirodzené vlastnosti deti objavovať, zaujímať sa o nové veci a ich predstavivosť.

V detstve to nie nikde viac zreteľné ako v škole. Namiesto objavovania odpovedí sa detí testujú na správne odpovede. Od základnej, cez strednú až po vysokú školu sú žiaci a študenti väčšinu času nútení naučiť sa správne odpovede (myslieť konvergentne).

Prečo by sa takto ale učilo, keď to namiesto rozvíjania ubíja kreativitu? Pretože súčasný spôsob vyučovania bol navrhnutý pre inú dobu. Začiatky povinnej školskej dochádzky v Rakúsku, Uhorsku a Českom kráľovstve siahajú do roku 1774, kedy ju zaviedla Mária Terézia. Zvyšok Európy ju začal zavádzať až v 18. storočí. Lenže 18 a 21. storočie si vyžaduje úplne iný typ vzdelávania.

V tej dobe boli vedy v plienkach a vedomostí nebolo toľko ako dnes. Situácia sa nemenila tak často (ak nerátame občianske nepokoje a revolúcie) a celý život ste vykonávali takmer identickú prácu. A keďže vedomostí nebolo toľko a úlohou získavať nové mali len filozofi a akademici, bolo jednoduchšie učiť dosiaľ objavené myšlienky bez potreby vymýšľať nové.

V tej dobe a podobe to bolo revolučné dať ľuďom informácie a vzdelať ich. No pre dnešné štandardy je to veľmi priemerná myšlienka, ktorá už nemá uplatnenie.

Dnes ľudia potrebujú myslieť analyticky, mať schopnosť orientovať sa v informáciách a objavovať vlastné riešenia v dobe, kedy tie naučené nie vždy fungujú.

Nanešťastie, škola bola pôvodne navrhnutá ako továreň. Chodíte do nej v dopredu predpísaných časoch. V továrni máte šichty, v škole 45 minútové hodiny. V továrni máte dopredu určenú prácu, v škole dopredu určené predmety aj spôsob, akým o nich premýšľať.

Triedy sú doslova ako balíky naplnené rovnakým tovarom a s rovnakými vlastnosťami. Lenže ľudia nie sú tovar, ktorý má byť vyrobený na rovnaký obraz, pretože všetci sa rodia jedineční s túžbou objavovať nové veci.

Pritom dnešná doba, kedy neviete, čo bude o rok, nepotrebuje rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí poznajú len odpovede na už existujúce problémy a otázky. Keď sa všetci vytvárajú na rovnaký obraz podľa jedného štandardu, obmedzuje sa tak aj predstavivosť a vynaliezavosť ľudí. Tá by sa ale mala už v detstve naďalej prebúdzať, nie uspávať.

Namiesto toho sú študenti od divergentného myslenia odrádzaní a často sa boja prejaviť a povedať iný názor kvôli tomu, že by povedali hlúposť. Ani to nemôže nikoho prekvapiť, keď učitelia idú podľa nalinajkovaných osnov. Takže ak je myslieť divergentne dôležitou súčasťou kreativity, dôvod, pre ktorý ju študenti nepreukazujú tak ako by sa od nich čakalo, je celkom jasný. Ak študentov celé roky nútia využívajú naučené postupy, dá sa od nich čakať inovatívnosť? Asi nie. Tak prečo sa nerobí opak?

Okrem toho, že myslieť netradične nebolo pôvodnou súčasťou školského systému, konvergentné myslenie sa aj ľahšie hodnotí. 60 otázok v teste vyhodnotíte ľahšie ako 20 otázok, pri ktorých by mali študenti voľné pôsobenie prejaviť vlastné myslenie.

Pri správnej/nesprávnej odpovedi je to buď správne/nesprávne. Je to rýchle a jednoduché. Pri voľnej odpovedi musíte text čítať, uvažovať nad ním a zhodnotiť ho. Veruže oveľa viac práce aj pri 20 žiakoch na základnej škole. Nehovoriac o 100 či 200 na vysokej škole.

Ale znovu treba povedať, že v niektorých prípadoch to má svoj význam, ako napríklad na hodinách chémie. Skombinovať svojvoľne chemické látky a bez skúseného dozoru by mohlo viesť k zraneniu. Problém nastáva až vtedy, keď naučené odpovede vo vysokej miere prevládajú nad samostatným uvažovaním a objavovaním vlastných riešení.

Príklad divergentného myslenia

Aby ste si to všetko vedeli predstaviť, pozrite si nasledujúci príklad.

Ak by na ekonomickej vysokej škole práve preberali krízy, ich históriu a prečo vznikajú, profesor by sa nemusel pýtať len prečo vznikla Veľká hospodárska kríza v 1929 a ako sa ju snažili vyriešiť. Mohol by sa študentov pýtať aj ako by sa jej dalo zabrániť, aké iné riešenia by viedli k jej prekonaniu a prečo.

Prvá séria otázok od študentov vyžaduje len naučené odpovede. Druhá séria otázok je divergentná a vyžaduje ísť mimo naučené riešenia.

Prirodzene, nové nápady by im nenapadli len tak z ničoho nič. Na to v ľuďoch treba pestovať…

8 prvkov divergentného myslenia

Komplexnosť – Schopnosť vytvoriť ucelené myšlienky z viacerých zložitých myšlienok

Zvedavosť – Osobnostná vlastnosť vyznačujúca sa tendenciou skúmať veci, hľadať, pýtať sa, spoznávať a získavať ďalšie informácie a vedomosti, a nazearť hlbšie pod povrch

Rozvíjanie – Schopnosť pridávať, rozvíjať, vylepšovať a stavať na existujúcej myšlienke či nápade

Flexibilita – Schopnosť rôznorodo vnímať jednu vec a spájať ju s ďalšími myšlienkami

Plynulosť – Schopnosť vymyslieť viac potenciálnych nápadov a riešení

Predstavivosť – Schopnosť mysle snívať, vytvárať a vymýšľať nové predstavy, nápady a myšlienky

Originalita – Schopnosť prísť s niečím novým, netradičný, čo tu ešte nebolo alebo by nie každému napadlo

Odvaha riskovať – Túžba experimentovať a ochota skočiť do neznáma

Slovo na záver: 3 dôvody prečo je divergentné myslenie nevyhnutné v dnešnej dobe

1. Nikto nevie, ako bude svet vyzerať o 5 či 10 rokov. Dnes čelíme jedným problémov, o mesiac to môže byť niečo úplne iné. Nedá sa ani spoliehať na pozitívne myslenie a dúfať, že všetko pôjde hladko. Skôr či neskôr príde niečo, čo ste nepredvídali a nič z toho, čo poznáte nebude fungovať.

2. Pri dosahovaní svojho cieľa môžete mať jasnú víziu. Žiaľ, nie vždy vám prvé riešenie bude fungovať. A cieľ nie je o jednom kroku ale o ceste. Pravdepodobnosť, že všetky z nich dopadnú na prvýkrát tak, ako by ste si želali, je tým menšia, čím viac treba kráčať.

3. Robiť tú istú vec a očakávať iné výsledky je zaručený recept na demotiváciu. Prečo veľa ľudí niečo vzdá? Lebo po 2 – 3 nezdaroch nevidia nádej na úspešný koniec. Ale s divergentným myslením prichádzajú nové možnosti a s nimi prichádza aj svetlo na konci tunela.

Páčil sa vám tento článok alebo poznáte niekoho, kto myslí zväčša konvergentne? Inšpirujte ho týmto článkom zdieľaním na sociálnych sieťach.